Ajurvédsky liečebný systém vzišiel z hlbokej znalosti bylín a korení, ktoré upevňujú zdravie a z neho plynúcu prirodzenú krásu.
Už pred tisíc rokmi boli niektorí indickí mudrci (ríšiovia), autori dnes už tradičných ajurvédskych receptúr, pozvaní na kráľovský dvor, aby sa so svojimi kráľmi podelili o duchovnú múdrosť i poznanie na poli liečebných metód, ktoré získali mnohoročným rozjímaním a meditáciami na osamelých miestach. Vladári boli často unesení vznešeným vzhľadom svätých mužov, ktorí hoci boli veľmi jednoducho odetí, z tváre im vyžaroval hlboký mier, súcit a svetlo.
Holistická filozofia krásy
V Indonézii, kam sa princípy ajurvédskeho lekárstva z Indie čoskoro rozšírili, vznikla za čias kráľovských dynastií v 18. storočí holistická filozofia „Ngadi sarira“, ktorá hovorila o dôležitej povinnosti udržiavať svoje telo vždy v perfektnej forme. Nešlo však len o krásu vonkajšiu, ale aj vnútornú: „jasmani“, naše fyzické telo žiari, keď sa človek cíti dobre a je spokojný sám so sebou, a toto svetlo vytvára prirodzenú krásu. Javánske princezné si vtedy samy pripravovali bylinné a kvetinové zmesi, aby si uchovali nielen krásnu tvár, ale aj myseľ. Napríklad krásne a zdravé pery boli považované za výsledok krásnej reči (wacika), ktorá vychádzala z krásnych myšlienok (manacika).
Rovnováha vnútorné a vonkajšie skutočnosti
Táto filozofia krásy hovorí, že akonáhle človek porozumie svojej skutočnej prirodzenosti a naučí sa žiť v súlade so zákonmi prírody a vesmíru, dokáže získať telesné zdravie, krásu a dostatok energie a nadšenia do života. Jadrom tejto holistickej filozofie je dávna formula „Rupasampat wahya bhiantara“: rovnováha medzi tým, čo je ukryté vo vnútri a tým, čo existuje navonok.
Tajomstvo ľudskej krásy je tak ukryté v harmonickom súzvuku a naplnení troch životných princípov a potrieb na úrovni tela (kama datu), mysle (rupa datu) a duše (arupa datu). Vzájomná rovnováha medzi nimi je základným predpokladom skutočnej krásy a spokojného života.
Toto starodávne učenie hovorí potom o najvyššej kráse ako o dokonalom prejavení siedmich najdôležitejších ľudských cností na úrovni fyzického tela: pravdy (sathya), lásky (prema), poctivosti (dharma), mieru (shanti), tolerancie (sahana), radosti (ananda) a duchovnosti (svan ubh uti).