Keď sa ráno slnko dotýka vrcholkov horského pásma Mahábhárat na území Nepálu, začína sa prebúdzať svet, ktorý akoby sa zastavil v čase. Vo vyšších polohách predhoria Himalájí, kde je vzduch priezračnejší ako krištáľ a každý nádych prináša pocit telesného aj mentálneho prečistenia, sa rozohráva každodenný príbeh zberu ajurvédskych bylín.
Táto oblasť nie je len geografickým miestom na mape – je to živá knižnica tradičnej ajurvédskej múdrosti, kde každá rastlina má svoj príbeh a história jej používania je dlhá až 5000 rokov.
Rytmus života v súlade s prírodou
Predstavte si dedinu, kde čas netiká podľa hodinových ručičiek, ale plynie podľa slnečných lúčov a mesačných fáz. Miestni obyvatelia žijú stále ako v dávnych dobách v súlade s rytmom prírodných cyklov na báze prirodzene ekologického poľnohospodárstva. Pokojný život horskej dediny nedisponuje technickými vymoženosťami moderného sveta, a práve v tom tkvie jeho najväčšie bohatstvo. Ľudia si tu vystačia len s tým, čo naozaj potrebujú – a paradoxne majú viac ako my – majú čas, pokoj, čistý vzduch a predovšetkým hlboké porozumenie prírode, ktorá ich obklopuje ako milujúca matka.
Horskí pútnici s pokladmi prírody
Do spádových dedín v predhorí Himalájí prichádzajú pravidelne aj ľudia žijúci v odľahlých horských oblastiach a prinášajú čerstvý zber divoko rastúcich bylín, aby ich tam mohli predať za účelom ich ďalšieho spracovania. Títo horskí pútnici sú ako živé mosty medzi majestátnym kráľovstvom prírody a čulo cvrkajúcim svetom dedinských ľudí. Ich príchod je vždy udalosťou – prinášajú nielen byliny, ale aj príbehy z miest, kam sa bežný človek nikdy nedostane.
Napríklad ako Mohan Bandhari so svojou rodinou, ktorý žije v oblasti Tulsipuru na západe Nepálu, kde rastie veľké množstvo dôležitých rastlín. Jednou z nich, ktorú Bandhari s úctou žne, je adhatoda vasica – bylina, ktorá má vynikajúce a široké účinky na dobré zdravie dýchacích ciest. Keď ju drží v rukách, vysvetľuje: 
"Táto rastlina je mojím starým priateľom. Poznám ju už od detstva a ona pozná ma. Viem, kedy je pripravená byť zozbieraná, a tiež ako ju správne spracovať." Jeho slová odrážajú hlboký vzťah medzi človekom a prírodou, ktorý sa v našom modernom svete stáva vzácnosťou.
Jawahar Lal Sah: Pravý znalec bylín
Jawahar Lal Sah (džavaharlal sah) sa venuje pestovaniu bylín a poľnohospodárskych plodín už od svojich 13 rokov, kedy žil v dedine Barahathawa (barahatava) v oblasti Sarlahi na juhu Nepálu.Teraz žije v Káthmandú, kde v spolupráci s ajurvédskym lekárom Dr. Kam Dev Jha (kam dev dža) a svojimi dvoma synmi postupne rozvinul ručnú výrobu ajurvédskych bylinných čajov Everest Ayurveda.
Vo výbere a posúdení kvality bylín je skutočným znalcom. Keď ho pozorujete pri práci, vidíte, ako jeho skúsené oči a ruky spoznajú kvalitu každej rastliny už na prvý pohľad a dotyk. Dokonalá znalosť liečivých účinkov ich jednotlivých častí je základom ajurvédskeho lekárstva a skutoční znalci bylín ako je práve Jawahar Lal, sú ľudia, ktorí stále žijú v tesnej blízkosti s prírodou a vedia, ktoré byliny kde a o akej kvalite získať.
Jawahar Lal spolupracuje už mnoho rokov s Bandharim, s ktorým sa dobre pozná a ktorý ho zásobuje bylinami tej najlepšej kvality. Pre ajurvédske zmesi používa Jawahar Lal tiež napríklad citrónovú trávu, tulsi a mätu z úrodnej rovinatej krajiny na pomedzí Nepálu a Indie, ďalšie byliny potom získava od zberačov z kraja Dang s takmer tropickým podnebím na juhozápade krajiny. Ďalšia dôležitá oblasť Sankhu sa nachádza severovýchodne od Káthmandú. Kraj Sarlahi na juhu krajiny a tiež 
miestne trhy s bylinami sú ďalšími zdrojmi bohatej škály bylín pre výrobu himalájskych ajurvédskych čajov. Niektoré z týchto rastlín potom miestni ľudia tiež pestujú na svojich políčkach tradičným spôsobom bez používania akýchkoľvek chemických hnojív.
"Všetky byliny pochádzajú z čistej prírody, ktorá je prejavením Boha. Štedrá matka nám teda v Pahárskej džungli ponúka svoje bohatstvo v podobe liečivých rastlín," hovorí Jawahar Lal s úctou v hlase. Tieto slová nie sú len poetickou metaforou – vyjadrujú hlboký duchovný vzťah k prírode, ktorý je základom celého ajurvédskeho prístupu.
Rituál sušenia a ručného čistenia
Pred tým, než sa akákoľvek bylina použije na ďalšie spracovanie, rozprestrie ju Jawahar Lal spolu so svojím tímom najprv na terasu ich bylinnej výrobne, aby mohla na slnku dobre vyschnúť a nezostala v nej žiadna vlhkosť. Nepálske ženy potom byliny ručne čistia a pripravujú ich na použitie do ajurvédskych zmesí. Ich práca je nesmierne starostlivá, každú bylinu rozprestrú na slamenú tácku a ručne vyberajú nežiaduce časti rastlín. Najprv bylinu čistí jedna žena, potom tácku odovzdá na kontrolu druhej a tá ešte tretej žene, než je bylina pripravená na zmiešanie s ďalšími bylinami. Jemnejšie nečistoty sa potom odstránia ľahkým vyhadzovaním celého obsahu podnosu do vzduchu v duchu ajurvédskej múdrosti - „čo je bez váhy odletí, čo je hodnotné, uchová sa.“ Každý pohyb je tak skutočným rituálom.
"Som šťastná, že tu môžem pracovať už 9 rokov. Páči sa mi, ako spoločne zdieľame našu výrobu, ako by sme boli jedna rodina," hovorí s úsmevom Sangeeta Rajthala. Jej slová vystihujú atmosféru, v ktorej sa ajurvédske čaje pripravujú.
Suresh Sah: Most medzi ajurvédskou tradíciou a modernou vedou
Jeho syn Suresh Sah predstavuje novú generáciu, ktorá dokáže spojiť tradičnú tisícročnú múdrosť ajurvédskej medicíny s poznatkami modernej vedy. Vyrastal v malej nepálskej dedine a po dokončení anglicky hovoriacej školy odišiel do Banárasu v Indii, jedného z najstarších miest na svete, kde pokračoval v štúdiu na strednej škole. Potom začal študovať biotechnológiu na univerzite v Pune.
V tomto období sa zoznámil s doktorom Kam Dev Jha, ktorý vytvoril receptúry bylinných čajov. „Bol to veľmi múdry človek, ozajstný učenec. Bol schopný skutočného vhľadu, a preto sú jeho receptúry veľmi účinné a zároveň jednoduché, takže je možné ich ľahko užívať bez predpisu akéhokoľvek lekára,“ spomína Suresh s úctou na váženého lekára ajurvédskej nemocnice Naradevi a bývalého poradcu nepálskeho ministerstva zdravotníctva.
Dokončením štúdia biotechnológie získal Suresh dobrú znalosť o všetkých procesoch prebiehajúcich v ľudskom organizme vrátane mikrobiológie, biochémie a biotechnológie rastlín. Potom začal pracovať na ajurvédskej klinike v Pune, aby si rozšíril svoje znalosti a získal viac skúseností v oblasti ajurvédy. Naučil sa mnohým veciam, napríklad akým spôsobom stanovuje ajurvédsky lekár diagnózu a spoznal postupy a terapie, ktoré sú mimo znalosť a prax bežnej západnej medicíny.
Skúsenosti od doktora Kam Dev Jha spolu so znalosťami zo svojho štúdia a praktického pôsobenia na ajurvédskej klinike mu dali dobrý základ pre hlbšie porozumenie ľudskému organizmu aj ajurvédskej medicíne. Preto dokáže pripraviť účinné zmesi bylín, ktoré veľmi dobre fungujú a spájajú v sebe tisícročnú múdrosť ajurvédy s moderným vedeckým poznaním. Aj napriek svojej modernej vedomosti si ale vo svojej práci uchováva veľmi srdečný prístup:
„Našou najdôležitejšou prácou je najprv zaistiť zber najkvalitnejších bylín prevažne na území Nepálu. Potom prichádza na rad proces ich čistenia. Robíme to veľmi prírodným a tradičným spôsobom. Po pravde povedané, keď čaje pripravujeme, nemyslíme na to, že vyrábame nejaký produkt, ale robíme to jednoducho s pocitom, akoby sme v kuchyni chystali jedlo pre celú rodinu. Preto je naša výroba čajov predchnutá láskou ľudí, ktorí ich pripravujú,“ vysvetľuje Suresh.
Dlhá cesta k vašej šálke
Akonáhle sú pripravené rozomleté časti jednotlivých bylín, potom sa miešajú podľa pripravených receptúr. Zmesi sa nasypú ručne do vrecúšok, vrecká vložia obratne do zloženej papierovej krabičky a uložia do drevených debien.
Potom sa začína ich dlhá cesta nákladným autom z Káthmandú do Kalkaty a ďalej loďou okolo Srí Lanky, Suezským prieplavom, Gibraltárskou úžinou až do prístavu v Hamburgu. A potom už je to iba kúsok nákladným vlakom do Prahy.
Až si teda nabudúce budete variť šálku ajurvédskeho čaju, spomeňte si na všetky tieto ruky, srdcia a duše, ktoré sa podieľali na jeho vzniku. V každom dúšku je ukrytá autentická sila himalájskych hôr, láska nepálskych rodín a tisícročná múdrosť ajurvédskej medicíny.
100 g 
100 g 
100 g 
100 g